2020 – 2022

Katarína Kiovská (neskôr alias Baba z lesa) so svojou mamou (s rovnakým menom a priezviskom) boli jediné, ktoré sa v šesťdesiatych rokoch odmietli vysťahovať z Košických Hámrov, vytrvalo odolávali tlaku štátnej moci a skomplikovali tak socialistické plány na zatopenie poslednej časti Ružínskej priehrady na východe Slovenska. Obe Katky žili v zbúranej dedine ešte niekoľko rokov a boli zo strany úradov prenasledované a rôznymi spôsobmi aj potrestané, zatiaľ čo zo strany miestnych sa za svoju zaťatosť stretávali s nepochopením. Aj keď napokon museli cúvnuť, presunuli sa len o pár metrov vyššie a tak svoju malú krajinu nikdy neopustili.

Archívny výskum k tejto práci vznikal až niekoľko rokov po tom, čo sa krátko pred odchodom Baby z lesa v roku 2017 vytvaroval obrazový materiál dokumentujúci posledných dvadsať rokov jej života. Jej rozhodnutie žiť v lese bolo voľbou, ktorej cieľom bolo zachovanie vlastných hodnôt, slobody a domova. Vďaka dobrodružnému pátraniu po materiáloch reflektujúcich príbeh individuálneho vzdoru dvoch mimoriadne silných žien na pozadí príbehu zániku jednej dediny môžem v tomto dlhodobom projekte napokon vyjadriť nielen fascináciu konkrétnou osobou, ale aj konfrontáciu jej nového samotárskeho života s osobitým, nadčasovým príbehom z jej mladosti.